KREKÁČI v severovýchodnom HONTE

14. februára 2024 admin

Anna Čepáková, číslo záznamu 2024/1/161

Rok 1940, moja mama, keď mala 10 rokov s rodičmi a bratom, boli KREKÁČI

VÝZVA

Vážení priatelia,

obraciam sa na vás s prosbou o pomoc pri dokumentovaní a zachovaní kultúrneho dedičstva severovýchodného Hontu.

Hľadám staré fotografie obyvateľov v krekáčskom kroji z obcí Bzovík, Uňatín, Selce, Dolný Badín, Horný Badín, Jalšovík, Kozí Vrbovok, Trpín, Litava, Lackov, Senohrad, Horné Mladonice, Dolné Mladonice a Čekovce z obdobia približne rokov 1900 – 1950.

Uvítam fotografie, na ktorých sú zachytení obyvatelia týchto obcí v tradičnom krekáčskom kroji. Veľmi pomôže, ak bude uvedená obec, približný rok vzniku fotografie a prípadne mená osôb alebo krátky popis, ak sú známe.

Cieľom je vytvoriť dokumentáciu tradičného odevu a života v 14 krekáčskych obciach severovýchodného Hontu, ideálne tak, aby bola zastúpená každá obec aspoň jednou autentickou fotografiou.

Postačí sken fotografie alebo kvalitná fotografia zhotovená mobilným telefónom. Materiály mi môžete poslať súkromnou správou cez Messenger alebo mailom: an**********@gm***.com

Za každú pomoc, zdieľanie príspevku alebo poskytnutú fotografiu zo srdca ďakujem.

„Ak si nie ste istí, či je fotografia vhodná, pokojne mi ju pošlite na posúdenie.“

Podrobne opísaný horniacky, aj krekáčsky kroj nájdete na stránke obce Dolné Mladonice, kde žila moja mama v rokoch 1937-1949 nájdete tu: www.dolnemladonice.sk/-kroje

Čo sa mi podarilo zistiť o KREKÁČOCH?

Informácie z AI Krekáči, krekáčsky kroj
Kto boli Krekáči? STRUČNÉ INFORMÁCIE
Krekáči boli tradičnou etnografickou skupinou obyvateľov severovýchodného Hontu. Ich existencia je doložená v historických, jazykovedných a národopisných prameňoch od 18. storočia. O Krekáčoch písali viacerí významní autori, medzi nimi Matej Bel, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Ján Čaplovič, Andrej Kmeť a ďalší. Etnografka Soňa Švecová ich zaradila medzi slovenské etnografické skupiny a vyznačila ich územie aj v mape etnografických skupín Slovenska.
Podľa národopisných prameňov obývali Krekáči najmä obce severovýchodného Hontu so strediskom v Bzovíku. Od susedných skupín sa odlišovali nárečím, spôsobom života, ľudovými zvykmi a tradičným odevom. Práve tento odev je dnes známy ako krekáčsky kroj.
Kroj nebol iba slávnostným oblečením. Bol súčasťou každodenného života a vyjadroval príslušnosť k miestnemu spoločenstvu. Jeho charakteristické znaky sa zachovali na historických fotografiách, v múzejných zbierkach, v spomienkach pamätníkov i v rodinách, ktoré si svoje tradície odovzdávali z generácie na generáciu.
Krekáčsky kroj žije aj dnes. Pri slávnostných rodinných príležitostiach, folklórnych podujatiach a vystúpeniach folklórnych skupín si ho obliekajú potomkovia Krekáčov i obdivovatelia ľudovej kultúry severovýchodného Hontu. Vďaka nim zostáva táto jedinečná súčasť regionálneho dedičstva živá aj v 21. storočí.

Krekáčsky kroj

Existuje špecifický typ kroja, ktorý sa nazýva krekáčsky kroj. Názov súvisí s oblasťou v severovýchodnom Honte.

Krekáčsky kroj sa nosil (a v niektorých prípadoch stále nosí) v 14 dedinách v okolí Bzovíka a Krupiny, vrátane obcí Uňatín, Selce, Dolný Badín, Horný Badín, Jalšovík, Kozí Vrbovok, Trpín, Litava, Lackov, Senohrad, Horné Mladonice, Dolné Mladonice a Čekovce. Táto oblasť sa zvykla označovať ako „krekáčske dediny“.

Ide o významný a charakteristický regionálny kroj, ktorý má svoje špecifické znaky, výšivky (často krížikové).

Pôvodný predpoklad, že „Krekáče“ sú len lokálnym názvom pri Považskej Bystrici, bol mylný. V skutočnosti ide o dôležitú etnografickú oblasť v rámci Hontu.

Obce Dolný Jalšovík a Horný Jalšovík sa zlúčili do jednej obce s názvom Jalšovík. Vďaka tomuto administratívnemu zlúčeniu sa počet obcí, ktoré sa považujú za súčasť etnografickej oblasti, kde sa nosil krekáčsky kroj, zmenil. V súčasnosti sa uvádza, že krekáčskych obcí v severovýchodnom Honte je reálne 14.

Obyvatelia týchto 14 obcí sú etnickí Slováci a ich kultúra, nárečie a kroj sú súčasťou slovenského ľudového dedičstva.

„Krekáči“ sa nevzťahuje na špecifickú etnickú skupinu alebo populáciu, ktorá by do Hontu prišla z iného územia. Ide o miestne, ľudové označenie pre obyvateľov konkrétnej skupiny obcí v severovýchodnom Honte.

Pôvod tohto pomenovania je s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s miestnym nárečovým výrazom alebo zvyklosťami, ktoré boli pre túto oblasť charakteristické, a ktorými sa odlišovali od susedných regiónov Hontu.

Názov sa neviaže na migráciu obyvateľstva, ale na:

Špecifický kroj: Obyvatelia týchto 14 obcí nosili charakteristický a navzájom veľmi podobný typ kroja, ktorý bol rozpoznateľný.
Nárečové odlišnosti: Miestne nárečie sa mohlo líšiť od okolitých dedín.
Charakteristické zvyky: Miestne tradície, piesne alebo spôsob života mohli byť iné.

Inými slovami, „Krekáči“ je regionálne označenie (subetnikum) pre pôvodné slovenské obyvateľstvo žijúce v danej oblasti Hontu, ktoré sa vyvinulo na základe vnútorných regionálnych rozdielov v rámci Slovenska. Neboli to prisťahovalci z cudzej krajiny ani iného veľkého regiónu.

Hoci v dejinách Hontu prebehla rozsiahla nemecká kolonizácia (najmä v 13. a 14. storočí), ktorá ovplyvnila banské mestá a niektoré obce, „krekáčske dediny“ neboli primárne osídlené nemeckými kolonistami.

2. Karol A. Medvecký v diele Život Andreja Kmeťa uvádza: „Okolitý ľud volá sa celý bzovský kraj na KREKÁČOCH…“

Karol Anton Medvecký (významný slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, 1875 – 1937) spomínal alebo sa zaoberal oblasťou a krojom „Krekáčov“.

3. ETNICKÉ SKUPINY A OBLASTI NA SLOVENSKU-KREKÁČI

4. NÁRODOPISNÉ INFORMÁCIE-KREKÁČI

5. ENCYKLOPÉDIA ĽUDOVEJ KULTÚRY SLOVENSKA-KREKÁČI

6. ÚEt SAV

V rokoch 1961-1968 ÚEt SAV vykonal výskum na Senohrade a zanechal vzácne svedectvo, aj pre mňa nevyčísliteľnej hodnoty, uložil originály vo svojich archívoch. Ak sa budete chcieť dozvedieť viac, do vyhľadávania na internete zadajte Senohrad tu: https://uetetnofolk.eu/index.php/main/records