Môj rodostrom
Anna Čepáková, číslo záznamu 2026/1/174, právo použitia-nekomerčné účely.

Oprava: môj pra-prastarý otec Štefan Bartík sa narodil 8.12. 1842, nie 8.2.1842.

OTCOVA VETVA

Na vzácnej fotografii je rodina Matúša Očenáša (nar.1.2.1874 na Kalinke, zomrel 9.11.1949 na Očenášovom majeri KÚ Jalšovík, okr. Krupina, severovýchodný Hont) a Márie rod. Konôpková ( nar. 19.3.1875 v Stožku, zomrela 18.11.1942 na Očenášovom majeri) Mali spolu 8 detí, 3 dcéry a 5 synov
V mojom rodostrome je môj otec Štefan Očenáš *16.7.1929 sedí tretí sprava, jeho rodičia sú štvrtý manželský pár zľava a prastarí rodičia Matúš Očenáš a Mária, r. Konôpková sedia v strede.

Bádanie po mojich predkoch
Zdroje k tvorbe rodostromu
RODINNÝ ARCHÍV
NÁHROBNÉ TABULE
MATRIKY
www.familysearch.org/sk/global
www.slovakiana.sk (sčítacie hárky rok 1930)
VEDĽAJŠÍ DOPLNKOVÝ ZDROJ, UMELÁ INTELIGENCIA (údaje nepresné, s otáznikom)
MATÚŠ OČENÁŠ a manželka Mária, r. Konôpková, zápis zo sobáša




Zápis v sobášnej matrike vo Vígľašskej Hute.

Zápis sobáša Anny Konôpkovej rodenej Sliacka, nar. 1850 na Sliačskej Poľane a Jána Konôpku nar. 1845. Zápis som našla v Hornom Tisovníku, aj stručný záznam v Detve



Záznam zo sobáša Jána Konôpku a Anny Sliackej aj v Detve

SČÍTACIE HÁRKY ROK 1930. Matúš Očenáš s rodinou, od 1.3.1913 býval v KÚ Dolný Jalšovík na Očenášovom laze, na mieste s krásnym výhľadom na Sitno (neskôr Očenášov majer, na niektorých starých mapách je uvedený Očenášov dvor. Očenášov laz je pomenovanie pre dva domy a našu chatu v doline, ktoré boli postavené neskôr).







Otcova mama Margita Očenášová, rodená Stehlíková sa narodila v Detve-Piešť 8.8.1898, potom sa so svojimi rodičmi presťahovala do Čekoviec, v čase sčitovania v roku 1930 už bola vydatá a žila na Očenášovom laze/majeri, vtom čase v Čekovciach žila jej mama Mária Stehlíková, r. Kulichová * 12.10.1878, vdova. Manžel Ján Stehlík padol v 1. svet. vojne asi 16.10.1914 v bitke pri Starom Sambore.



Moja prastará mama Mária Stehlíková, vdova, je zapísaná v treťom riadku ( je tam uvedený dátum sobáša a dátum ovdovenia, podľa slov príbuzných sú údaje nepresné).


MAMINA VETVA

Moji starí rodičia, mama a jej brat.
Juraj Bartik-starký *7.2.1906 Dol. Mladonice, zomrel 14.1.1994 na Dol. Jalšovíku, starká Dorota Bartíková, r. Guttenová * 14.2.1910 Senohrad-Kozí laz, zomrela 7.2.1981 v Dol. Mladoniciach, mama Anna Bartíková, neskôr Očenášová * 29.5.1930 na Senohrade-Kozí laz, zomrela v Krupine 23.11. 2013, ujo Jozef Bartík *16.3.1935 Senohrad-Kozí laz, zomrel 6.8.2009 vo Zvolene.


Podklady k vytvoreniu tohto záznamu mi poskytla moja príbuzná Marienka Pavlíková, jej pra-pra-prastarí rodičia a moji pra-prastarí rodičia boli Štefan Bartík *8.12.1842 a Katarína Bartíková, r. Hnilicová z Dol. Mladoníc.

Záznam o narodení môjho prastarého otca Martina Bartíka 31.10.1862 v Dol. Mladoniciach, ktorý padol v 1. svet. vojne, pravdepodobne 16.10.1914 pri Starom Sambore. Martinov syn, môj starký Ďurko ( nar. 1906) hovoril, že keď mal 8 rokov mu zomrel otec a keď mal 12, tak zomrela aj mama a zostal úplná sirota.


Môj prastarý otec Martin Bartík z Dol. Mladoníc mal aj brata Michala, svadbu mali v jeden deň 6.2.1887 na Bzovíku



Zápis o narodení mojej prastarej mamy Márie Križkovej (*3.5.1862 v Čekovciach, zomrela na konci 1. svet. vojny 21.7.1918 v Dol. Mladoniciach na týfus). Jej manžel Martin Bartík padol v 1. svet. vojne. Ich syn, môj starký Ďurko, Juraj Bartík zostal úplná sirota, mal len 12 rokov.


Sčítací hárok z roku 1930 v Dol. MLadoniciach. V rodičovskom dome môjho starkého Juraja Bartíka býval v čase sčítania jeho otcov brat Michal, nakoľko starkého otec Martin padol v 1. svet. vojne. Ďurko, Juraj Bartík sa vrátil do tohto domu až v roku 1937 s rodinou. V čase sčítania bol na Senohrade-Kozom laze a tam je aj počas sčítania zapísaný.



Rodina Guttenová žila na Senohrade pri Vidovom Vrchu, na KOZOM LAZE, neďaleko je Kozí vrch, niekedy uvádzaný Kozí hrb ( pohorie Javorie) má podľa AI nadmorskú výšku 874 metrov, nachádza sa v priestore Lešť/Oremov laz.
TU SA NARODILA MOJA MAMA, STARÁ MAMA DOROTA, PRASTARÝ OTEC JÁN GUTTEN A JEHO PREDCHODCOVIA. Nedávno som tam bola s mojimi deťmi a vnúčatami, žiaľ na oblasť, kde žili moji predkovia sme sa mohli pozerať len z cesty.
Fotografia zo súčasnosti, teraz na mieste ich hospodárstva je tankodrom.



Mapa z roku 1889, už vtedy žili na Kozom laze moji predkovia.
V čase sčítania v roku 1930 v dome na Kozom laze žili títo moji predkovia
Ján Gutten môj prastarký, Katarína Guttenová, prastarká, Bartíková Mária, matka Kataríny, ktorá mala po manželovi priezvisko Bartíková, ako jej zať, neviem ako sa volala za slobodna, moja pra-prastarká, Juraj Bartík zať Jána a Kataríny Guttenovej, Dorotin manžel, otec mojej mamy. Moja mama v čase sčitovania mala len pár mesiacov, nakoľko sa narodila 29.5.1930. Jej brat Jozef sa tam tiež narodil v roku 1935.

ZDROJ A POPIS: Mária Pavlíková, rod. Šufliarska, jej pra-pra-prastarý otec a môj pra-prastarý otec bol Štefan Bartík nar. 8.12.1842 v Dolných Mladoniciach.

Veľmi vzácna fotka na ktorej je Štefan Bartík, nar. 20.2.1877 v Dol. Mladoniciach, zomrel 7.1.1962, bol bratom môjho prastarého otca Martina Bartika, ktorého fotku som nikdy nevidela, padol v 1. svet. vojne asi pri Starom Sambore.

Štefanov syn bol tiež Štefan Bartík, na fotke ako vojak v 1. svet. vojne. Neskôr sa oženil a mal troch synov, v roku 1926 odišiel do Kanady, pracoval v lese, utrpel úraz a zomrel. Pochovaný je vo Vancouveri.

Štefanova Bartíkova ( zomrel v Kanade) mama, manželka, najstarší syn Ján, stredný Pavol, najmladší Štefan zomrel ako 23 ročný na vojnové zranenie.

Prostredný syn Štefana Bartíka Pavol, sa oženil na Litavu, zobral si za manželku Annu Slavkovú, mali syna Štefana (saxofonista), žil v H. Nemciach, jeho brat Ján na Uňatíne a sestra Anna zostala na Litave.

Anna Bartíková, rodená Slavková z Litavy, manželka Pavla Bartíka z Dol. Mladoníc stojí prvá zľava. Fotografia sa našla v rodnom dome Pavla Bartíka v Dol. Mladoniciach.

Štefanova nevesta, Jánova Bartíkova manželka s dcérkou, cestou z kostola, rok 1947.

Sčítací hárok z roku 1930, Dolné Mladonice, dom číslo 30, vtom čase bývali v peknom dome, ktorému hovorili „horná chyža“

Niektoré dátumy sa nezhodujú s dátumami zapísanými v matrikách. Napr. majiteľ domu Štefan Bartík je na sčítacom hárku uvedený dátum narodenia 13.3.1877, v matrike 20.2.1877.
Prehľad historických udalostí, ktoré zažili moji predkovia podľa AI: Dejiny Slovenska od roku 1740 sú príbehom cesty od feudálnej provincie cez národné obrodenie až po modernú republiku.
Tu je prehľad kľúčových zlomov:
1. Reformy a národné prebudenie (1740 – 1848)
- 1740 – 1780: Vláda Márie Terézie prináša modernizáciu (školstvo, zdravotníctvo, Tereziánsky urbár upravujúci povinnosti poddaných).
- 1787: Anton Bernolák kodifikuje prvú spisovnú slovenčinu na báze kultúrnej západoslovenčiny.
- 1843: Ľudovít Štúr a jeho spolupracovníci na fare v Hlbokom kodifikujú modernú spisovnú slovenčinu na báze stredoslovenských nárečí.
- 1848: Vyhlásenie Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši – prvý ucelený politický program Slovákov.
2. Formovanie národa v Uhorsku (1849 – 1918)
- 1861: Memorandum národa slovenského žiada autonómiu (Okolie) a uznanie slovenskej svojbytnosti.
- 1863: Založenie Matice slovenskej v Martine, ktorá sa stala centrom kultúrneho života.
- 1875 – 1918: Obdobie tvrdej maďarizácie; zatvorenie slovenských gymnázií a Matice slovenskej (Apponyiho školské zákony).
- 1907: Černovská tragédia – streľba do dedinčanov v Černovej pritiahla pozornosť sveta k útlaku Slovákov v Uhorsku.
3. Spoločný štát a totalitné režimy (1918 – 1989)
- 1918 (30. október): Martinská deklarácia potvrdzuje rozchod s Uhorskom a vznik Československej republiky.
- 1939 – 1945: Vznik prvej Slovenskej republiky (satelit nacistického Nemecka) a následné Slovenské národné povstanie (1944) proti nacizmu.
- 1948 (Február): Komunistický prevrat, začiatok totality a znárodňovania pod vplyvom ZSSR.
- 1968: Pokus o reformu socializmu (Pražská jar) zastavený inváziou vojsk Varšavskej zmluvy; následná federatívna úprava štátu.
- 1989 (November): Nežná revolúcia ukončuje vládu komunistickej strany a otvára cestu k demokracii.
Celosvetový prehľad udalostí
Svetové historické udalosti od roku 1740 do 2026, od AI
Od roku 1790 prešiel svet búrlivými zmenami, od pádov monarchií až po digitálnu revolúciu.
Tu je výber kľúčových míľnikov, ktoré formovali moderné dejiny:
18. a 19. storočie: Vek revolúcií a empíria
Jozef II. zrušil nevoľníctvo v Uhorsku (v rátane územia Slovenska) 22.8.1785. Poddaní sa stali osobne slobodnými, mohli sa sťahovať, uzatvárať manželstvá bez súhlasu zemepána a dávať deti na remeslá. Úplné zrušenie poddanstva prišlo až v roku 1848.
- 1790: Zomiera osvietenský panovník Jozef II., čím sa končí éra radikálnych reforiem v Habsburskej monarchii.
- 1792 – 1815: Napoleonské vojny prekresľujú mapu Európy a šíria ideály Veľkej francúzskej revolúcie.
- 1848 – 1849: „Jar národov“ – séria revolúcií v Európe za občianske slobody a národné sebaurčenie.
- 1861 – 1865: Americká občianska vojna vedie k zrušeniu otroctva v USA.
- 1871: Zjednotenie Nemecka a vznik Nemeckého cisárstva, čo zásadne mení rovnováhu síl v Európe.
- Kľúčové informácie o zrušení poddanstva:
- Marcové zákony (1848): Zrušenie poddanstva, urbárskej povinnosti, robôt a dávok priniesli tzv. marcové zákony prijaté počas revolučných udalostí v roku 1848.
- Dôsledky: Poddaný sa stal plnoprávnym občanom a vlastníkom pôdy, ktorú dovtedy len užíval.
20. storočie: Svetové vojny a ideológie
- 1914 – 1918: Prvá svetová vojna prináša rozpad impérií (vrátane Rakúsko-Uhorska) a vznik nových štátov ako Československo.
- 1939 – 1945: Druhá svetová vojna, najkrvavejší konflikt v dejinách, končí porážkou nacizmu a nástupom jadrovej éry.
- 1947 – 1991: Studená vojna – globálne súperenie medzi USA a ZSSR, rozdelenie sveta na dva bloky.
- 1969: Pristátie človeka na Mesiaci (misia Apollo 11) symbolizuje vrchol vesmírnych pretekov.
- 1989: Nežná revolúcia a pád Berlínského múru predznamenávajú koniec komunistických režimov v Európe.
21. storočie: Globalizácia a technológie
- 2001: Teroristické útoky 11. septembra v USA menia globálnu bezpečnostnú politiku.
- 2004: Najväčšie rozšírenie Európskej únie, ku ktorému sa pripojilo aj Slovensko.
- 2020: Pandémia COVID-19 zasiahla celý svet a urýchlila digitálnu transformáciu spoločnosti.
Historické udalosti v Rakúsko-Uhorskej monarchii od roku 1740?
História habsburskej monarchie od roku 1740 zahŕňa prechod od absolutizmu k reformám, vznik Rakúskeho cisárstva a nakoniec vytvorenie duálnej monarchie Rakúsko-Uhorsko v roku 1867.
Tu sú kľúčové historické udalosti zoradené chronologicky:
Éra osvietenského absolutizmu (1740 – 1792)
- 1740: Nastúpenie Márie Terézie na trón po smrti Karola VI. na základe Pragmatickej sankcie.
- 1740 – 1748: Vojna o rakúske dedičstvo, v ktorej musela Mária Terézia obhájiť svoje právo na trón; strata Sliezska v prospech Pruska.
- 1780 – 1790: Vláda Jozefa II., syna Márie Terézie, známeho radikálnymi reformami, ako bol Tolerančný patent (náboženská sloboda) a zrušenie nevoľníctva v rakúskych krajinách.
Napoleonské vojny a Rakúske cisárstvo (1792 – 1848)
- 1804: František II. vyhlasuje Rakúske cisárstvo (ako reakciu na Napoleonov titul cisára).
- 1806: Zánik Svätej ríše rímskej národa nemeckého pod tlakom Napoleona; rakúski panovníci už používajú len titul rakúskeho cisára.
- 1814 – 1815: Viedenský kongres, ktorý po porážke Napoleona určil nové hranice Európy a upevnil postavenie Rakúska ako veľmoci.
- 1848 – 1849: Revolučné hnutia v celej monarchii; pád Metternichovho režimu a nástup mladého Františka Jozefa I. na trón.
Rakúsko-Uhorsko a cesta k zániku (1867 – 1918)
- 1867: Rakúsko-maďarské vyrovnanie – vznik duálneho štátneho útvaru Rakúsko-Uhorsko, spojeného osobou panovníka, zahraničnou politikou, armádou a financiami.
- 1879: Vznik Trojspolku (spojenectvo s Nemeckom a Talianskom), čo predurčilo smerovanie zahraničnej politiky.
- 1914: Atentát na arcivojvodu Františka Ferdinanda d’Este v Sarajeve, ktorý sa stal zámienkou pre vypuknutie prvej svetovej vojny.
- 1916: Smrť dlhoročného cisára Františka Jozefa I.; na trón nastupuje Karol I..
- 1918: Porážka v prvej svetovej vojne a následný rozpad monarchie v októbri a novembri, čo viedlo k vzniku nástupníckych štátov vrátane Československa.
Oremov laz patril pod panstvo v Modrom Kameni, Senohrad patril panstvu na Bzovíku. Viac na AI
Pod aké panstvo patril Oremov laz?
Oremov Laz (dnes súčasť Vojenského obvodu Lešť) historicky patril pod Modrokamenské panstvo (známe aj ako panstvo Modrý Kameň), ktoré vlastnil významný rod Balašovcov (Balassa).
Tu je niekoľko kľúčových historických faktov o tejto oblasti:
- Poddanská príslušnosť: Obec Lešť, ku ktorej Oremov Laz patril, sa v historických záznamoch uvádza ako poddanská obec hradu Modrý Kameň.
- Majitelia: Od 16. storočia bolo územie v rukách rodiny Balašovcov. Počas tureckej okupácie v 16. a 17. storočí bolo územie čiastočne kontrolované aj Osmanmi, no po ich vyhnaní sa vrátilo pod správu modrokamenského panstva.
- Vznik vojenského priestoru: Éra panstiev sa skončila zrušením poddanstva v roku 1848. Samotný Oremov Laz sa začal meniť na vojenský objekt po roku 1932, kedy tu vznikol vojenský tábor. Definitívny zánik civilného osídlenia a vznik uzavretého vojenského obvodu nastal v roku 1950.
Senohrad patril pod Bzovícke panstvo?
Áno, obec Senohrad historicky patrila pod Bzovícke panstvo.
Tu je stručný prehľad jej historickej príslušnosti:
- Pôvodní majitelia: Obec sa v listinách spomína už v roku 1135 (ako Zenerag). Pôvodne bola majetkom rodu Hunt-Poznanovcov, ktorí boli zakladateľmi bzovíckeho kláštora.
- Kláštorné panstvo: Neskôr sa Senohrad stal súčasťou majetkov bzovíckeho opátstva (kláštorného panstva).
- Zmena správy: Po reformácii a neskorších zmenách v držbe majetkov bzovícke panstvo spravovali rôzni vlastníci, vrátane jezuitov a neskôr ostrihomského seminára. Pod bzovícke panstvo patrila obec až do jeho definitívneho zániku v roku 1925.
