KREKÁČI v severovýchodnom HONTE

14. februára 2024 admin

Anna Čepáková, číslo záznamu 2024/1/161

Rok 1940, moja mama, keď mala 10 rokov s rodičmi a bratom, boli KREKÁČI

Podrobne opísaný horniacky, aj krekáčsky kroj nájdete na stránke obce Dolné Mladonice, kde žila moja mama v rokoch 1937-1949 nájdete tu: www.dolnemladonice.sk/-kroje

Čo sa mi podarilo zistiť o KREKÁČOCH?

Informácie z AI Krekáči, krekáčsky kroj

Krekáčsky kroj

Existuje špecifický typ kroja, ktorý sa nazýva krekáčsky kroj. Názov súvisí s oblasťou v severovýchodnom Honte.

Krekáčsky kroj sa nosil (a v niektorých prípadoch stále nosí) v 14 dedinách v okolí Bzovíka a Krupiny, vrátane obcí Uňatín, Selce, Dolný Badín, Horný Badín, Jalšovík, Kozí Vrbovok, Trpín, Litava, Lackov, Senohrad, Horné Mladonice, Dolné Mladonice a Čekovce. Táto oblasť sa zvykla označovať ako „krekáčske dediny“.

Ide o významný a charakteristický regionálny kroj, ktorý má svoje špecifické znaky, výšivky (často krížikové).

Pôvodný predpoklad, že „Krekáče“ sú len lokálnym názvom pri Považskej Bystrici, bol mylný. V skutočnosti ide o dôležitú etnografickú oblasť v rámci Hontu.

Obce Dolný Jalšovík a Horný Jalšovík sa zlúčili do jednej obce s názvom Jalšovík. Vďaka tomuto administratívnemu zlúčeniu sa počet obcí, ktoré sa považujú za súčasť etnografickej oblasti, kde sa nosil krekáčsky kroj, zmenil. V súčasnosti sa uvádza, že krekáčskych obcí v severovýchodnom Honte je reálne 14.

Obyvatelia týchto 14 obcí sú etnickí Slováci a ich kultúra, nárečie a kroj sú súčasťou slovenského ľudového dedičstva.

„Krekáči“ sa nevzťahuje na špecifickú etnickú skupinu alebo populáciu, ktorá by do Hontu prišla z iného územia. Ide o miestne, ľudové označenie pre obyvateľov konkrétnej skupiny obcí v severovýchodnom Honte.

Pôvod tohto pomenovania je s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s miestnym nárečovým výrazom alebo zvyklosťami, ktoré boli pre túto oblasť charakteristické, a ktorými sa odlišovali od susedných regiónov Hontu.

Názov sa neviaže na migráciu obyvateľstva, ale na:

Špecifický kroj: Obyvatelia týchto 14 obcí nosili charakteristický a navzájom veľmi podobný typ kroja, ktorý bol rozpoznateľný.
Nárečové odlišnosti: Miestne nárečie sa mohlo líšiť od okolitých dedín.
Charakteristické zvyky: Miestne tradície, piesne alebo spôsob života mohli byť iné.

Inými slovami, „Krekáči“ je regionálne označenie (subetnikum) pre pôvodné slovenské obyvateľstvo žijúce v danej oblasti Hontu, ktoré sa vyvinulo na základe vnútorných regionálnych rozdielov v rámci Slovenska. Neboli to prisťahovalci z cudzej krajiny ani iného veľkého regiónu.

Hoci v dejinách Hontu prebehla rozsiahla nemecká kolonizácia (najmä v 13. a 14. storočí), ktorá ovplyvnila banské mestá a niektoré obce, „krekáčske dediny“ neboli primárne osídlené nemeckými kolonistami.

2. Karol A. Medvecký v diele Život Andreja Kmeťa uvádza: „Okolitý ľud volá sa celý bzovský kraj na KREKÁČOCH…“

Karol Anton Medvecký (významný slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, 1875 – 1937) spomínal alebo sa zaoberal oblasťou a krojom „Krekáčov“.

3. ETNICKÉ SKUPINY A OBLASTI NA SLOVENSKU-KREKÁČI

4. NÁRODOPISNÉ INFORMÁCIE-KREKÁČI

5. ENCYKLOPÉDIA ĽUDOVEJ KULTÚRY SLOVENSKA-KREKÁČI

6. ÚEt SAV

V rokoch 1961-1968 ÚEt SAV vykonal výskum na Senohrade a zanechal vzácne svedectvo, aj pre mňa nevyčísliteľnej hodnoty, uložil originály vo svojich archívoch. Ak sa budete chcieť dozvedieť viac, do vyhľadávania na internete zadajte Senohrad tu: https://uetetnofolk.eu/index.php/main/records