Krekáčsky kroj, sev. Hont

Číslo záznamu:2019/57/66

V oblasti sev. Hontu, okr. Krupina sa nosili dva typy krojov: horniacky (podobný dobronivskému) a krekáčsky. Predstavím vám niekoľko krojových súčiastok krekáčskeho kroja do ktorého sa s malými odchylkami obliekali na dedinách: Bzovík, Senohrad, Jalšovík, Mladonice, Čekovce, Litava, Lackov, Vrbovok, Trpín, Badín, Selce, Uňatín.

Evičke prekrásny krekáčsky kroj z Dolného Jalšovíka, sev. Hont, veľmi pristane, vytvorila ho jej starká Marienka Kmeťová, rod. Kováčová a prastarká Angela Kováčová, rodená Fiľovkinová.
Bábiku v krekáčskom kroji vytvorila J. Šimová.

Aj toto je nádherný variant krekáčskeho kroja z Dolného Jalšovíka, sev. Hont, ktorý vytvorila Angelka Kováčová, rod. Fekačová.
Kašmírová sukňa, má asi 70 rokov, ktorú som kúpila, mala asi 100 malých dierok prežratých od molí, čo ma presvedčilo o tom, že kašmír je pravý-vlnený. Látku v páse z vnútornej strany som vymenila. Bola to pre mňa skúška v štopkaní, s výsledkom som spokojná.
Oplecko po použití, kým ešte držia sklady, treba vždy naskladať, prešiť v 3-4 radoch, vyprať bez škrobenia (vraj naškrobené oblečenie, keď sa dlhší čas-rok, dva neoblečie, môže zožltnúť), usušiť, odložiť. Neodkladať prepotené, časom by pot zožltol a škvrny by sa ťažko odstraňovali. Keď budeme potrebovať oplecko si obliecť, v priebehu 1-2 dní si ho budeme vedieť pripraviť, rančeky sú prešité, treba vyprať, trochu celé naškrobiť, alebo len navlhčiť. Do mištičky si dať tekutý škrob s trochou vody, vypárať pomocné nite, naškrobené prsty ťahať zhora nadol, každý ranček zvlášť, niekoľkokrát, látku pritom šponovať…nakoniec dosušiť. Oplecko je takto pripravené na oblečenie.
Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor.
Kitľu, oplecko, stánku vytvorila moja mama Anna Očenášová, r. Bartíková.
glotova-zastera
Futienka je typická pre krekáčsky kroj. Podľa starej, asi 100 ročnej som vytvorila novú.
Senohrad, sev. Hont, koniec 19.-zač. 20. stor. Vytvorila prastarká Katarína Guttenová.
Modrotlačová zástera, Litava, sev. Hont. Pravdepodobne bola vytvorená na prelome 19.-20. stor. Zásteru som kúpila.
Druhá strana.
Zástera je glótová, vytvorila som ju podľa orginálu.
Kinteš má najmenej 100 rokov, je od prastarkej, ktorá okrem ťažkej práce na poli vytvárala krásne čipky.
Tarkavá šata sa mi veľmi páči, známy slovenský modrotlačiar mi sľúbil, že mi podobnú látku vyrobí. Na fotografii je mladá žena v krekáčskom kroji z Horného Badína, sev. Hont.
Krekáčske čepce, môj poklad.
Úprava hlavy pred založením čepca. Zdroj archív ÚĽUV, na fotke je žena zo Bzovíka, sev. Hont.
Zdedené krekáčske oplecké, moje poklady. Pamiatka na mamu a starkú.
Viac o krekáčskom kroji na http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicny-odev-slovenska/tradicny-odev-obci/bzovik/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *