ĽUDOVÝ ODEV/KROJ Z OKOLIA BZOVÍKA

Anna Čepáková, číslo záznamu 2023/5/154, právo použitia nekomerčné účely

VZORY SOM PREKRESĽOVALA NA FORMÁT A3, PO VYTLAČENÍ BUDÚ V POMERE 1:1

Pár slov na úvod

Často v mojom blogu používam termín KROJ, viem, že v roku 1953 sa odborníci dohodli na výstižnejšom pomenovaní tradičného odevu a to je ĽUDOVÝ ODEV. V hovorovej reči sa stále používa pôvodný názov KROJ, aj mne sa tento výraz viac páči.

V súčasnosti na Slovensku rastie záujem o ľudové umenie a aj o ľudové výšivky. Do skupiny obdivovateľov patrím aj ja. Obdivujem rôznorodosť prvkov, motívov, techník, farieb a to ako obyčajní ľudia, bez výtvarného vzdelania, mnohí nevedeli ani čítať, písať a aj napriek tomu dokázali vytvoriť prekrásne “umelecké diela,” dokázali každú súčiastku dokonale zladiť do prekrásneho celku, boli vždy upravení od hlavy až po päty dodržiavajúc prísne pravidlá, ustrojení podľa pohlavia, veku, príležitosti. Fascinujú ma drobulinké krížiky vyšité cez dve tenké nite, ktorými vyšívali z rubovej strany, zdobili svoj odev.

Postupne ľudia na dedinách, samotách odkladali svoj kroj a preberali mestský odev, ktorý nemal takú hodnotu ako pôvodný ľudový, no ľahšie sa udržiaval, bol praktickejší na nosenie.

Patrím do skupiny ľudí, ktorí zdedili malú časť kroja, druhú časť mojej zbierky tvoria kúpené odevné súčiastky, väčšinou na bazáre, z druhej ruky. Žiaľ predávajúci mi vedel povedať len to z akej dediny vec pochádza a aj to nie vždy správne, pôvodný tvorca, vlastník tak zostáva neznámy. Ďalší problém je aj vtom, že miesto nálezu nemusí byť totožné s miestom, kde odevná súčiastka bola pôvodne vytvorená.

Keď prekresľujem takéto výšivky, aby som vedela prečítať krížiky, tak potrebujem lupu, alebo si vzor odfotím, následne stiahnem do počítača, priblížim, zväčším a následne zaznačím do štvorcov 0,3×0,3mm na štvorčekový papier, formát A3, aby sa mi vmestil ucelený vzor, ktorý sa potom opakuje. Plnú výšivku prekresľujem na pauzovací papier priamo z odevu najskôr na “nečisto” a potom ešte raz, niekedy aj viackrát s nezmývateľnou fixkou s najtenším hrotom. Takto prekreslené vzory obohacujú moju zbierku krojov, ich vzorov, no zároveň prostredníctvom tohto blogu ponúkam ľuďom, ktorí rady vyšívajú, na nekomerčné účely, možnosť podľa mnou prekreslených vzorov vyšívať.

Budem rada, ak prostredníctvom tohto blogu vzbudím záujem o vyšívanie a tým sa naplní moje poslanie (robím to bez finančnej odmeny). Do dnešného dňa je na mojom blogu skoro 90 tisíc vzhliadnutí a ja mám z toho veľkú radosť.

Moji predkovia, sedliaci

Nie som fotografka, ale fotím rada. Nie som etnografka, ale mám rada kroje. Obdivujem nádherné výšivky, ľudí, ktorí ich vytvorili, prekresľujem vzory, vytváram z nich zbierku, ktorá tu po mne zostane.

KREKÁČSKY KROJ/ľudový odev

Prezentovaný ľudový odev v tomto príspevku patrí do krekáčskeho kroja. Obliekali sa do neho moji predkovia z maminej strany, boli krekáči a aj prevažná časť obyvateľov severovýchodného Hontu v okrese Krupina. Tu žili aj prisťahovalci z oblasti Podpoľania a tým hovorili horniaci. Tí sa obliekali podobne ako ľudia z okolia Dobrej Nivy, Pliešoviec. Muži skôr, ženy po druhej svetovej vojne sa začali obliekať do polokroja, oplecká vymenili za košieľky a rozdiel medzi krekáčkami a horniačkami sa strácal.

V mojej zbierke pri niektorých krojových súčiastkach neviem presne určiť pôvod, spolieham sa na vyjadrenie predávajúcich. Aj pri kroji ktorý som zdedila sa ťažko určuje pôvodný vlastník a obdobie vzniku len typujem, že čo asi a kedy vyšila moja mama, prastará mama, možno aj starká, ktorá prišla v detstve o pravú ruku a naučila sa dokonca aj vyšívať ľavou. Mama sa narodila na Senohrade pri Vidovom vrchu, starká tiež, prastarká za Senohradom smer Riečky, potom sa presťahovali do Dolných Mladoníc, mama sa vydala na Bzovík-Očenášov laz do horniackej rodiny. Neskôr si rodičia postavili dom v susednej dedine Jalšovík. Toto všetko mohlo ovplyvniť aj ich kroj, ktorý s láskou opatrujem, prekresľujem, renovujem a vyšívam, zverejňujem, informujem, poukazujem na jeho výnimočnú krásu vzorov a farieb.

Moja zbierka krojov a ich prekreslených vzorov

Prekresľovala som na formát A3, tlačiť vzory z plnej výšivky musíte na A3, len tak budú v skutočnej veľkosti 1:1, výšivky vyšité krížikmi môžete vytlačiť na akýkoľvek formát.

Prehľad

Názov kroja	krekáčsky
Oblasť	severovýchodný Hont, okr. Krupina
Obce s podobným tradičným odevom	Bzovík, Senohrad, Litava, Lackov, Trpín, Kozí Vrbovok, Jalšovík, Dolné a Horné Mladonice, Čekovce, Horný a Dolný Badín, Selce, Uňatín
Pôvodný vlastník a tvorca krojových súčiastok ktoré som zdedila	Katarína Guttenová, r. Bartíková (1884-1962), Dorota Bartíková, r. Guttenová (1910-1981), Anna Očenášová, r. Bartíková (1930-2013)
Pôvod kúpených krojových súčiastok	Pri kúpe zisťujem pôvod, žiaľ nikdy sa nedozviem, kto bol pôvodný vlastník, len z akej dediny krojová súčiastka pochádza, niekedy ani to nie.
Krojové súčiastky pochádzajú z obdobia	Od začiatku 20. stor. až po druhú pol. 20. storočia
Súčasný majiteľ	Anna Čepáková, r. Očenášová (nar. 1956)
Podľa originálu prekreslila/odfotila/rok	Anna Čepáková, r. Očenášová 2018-2023
Čo patrí k sebe v krekáčskom kroji	Dievčenský a ženský odev   čepiec ( k nemu kotúčka, stuhy), šatka, vyšívaný ručníček do ruky alebo za pás,  stánka, rubáš „rubáč,“ „ritník“ na rozšírenie bokov, rukávce „opľecko,“ spodná  sukňa,  na bielom vyšívaná vrchná sukňa, alebo sukňa ozdobená všitými čipkami „rackami,“ je „kinteš/keceľa,“ sukňa zo zamatu, brokátu, kašmíru „kitľa/kidľa“,  tkanica/stuhy na ovinutie pása, (zatvárací špendlík „zicherka“ na zapnutie tkanice), zástera z modrotlače, glotu, perkálu „šata,“ červeno čierna glotová zástera „fuťienka,“ kabátik „vizitka/ľipiťinka,“  v zime kožuch, vlniak „odevák,“ dievčatá do vrkoča tráčok (3 bmbolce), ozdobný krúžok-nátačka (na Bzovíku), 1-2 brošne (pripnúť na rázporok oplecka), garole na konci čiernej tenkej stužky, obuv čierne čižmy, novší variant čierne poltopánky na nízkom podpätku s prackou, aj bez.   Mužský/chlapčenský odev   košeľa so stojačikom/golierom, náprsenka ozdobená zámikmi, alebo výšivkou aj golier, manžeta, samostatná náprsenka na košeľu so stojačikom, zapínala sa vzadu,  čierna vesta, plátenné gate, súkenné nohavice,  neskôr rajtky a nohavice mestského typu, zástera,  obuv čižmy, neskôr celé topánky, klobúk, kabanica, kožuch, neskôr kabát.
Prekreslený vzor	Plná výšivka, stonkový steh na pauzovacom, krížiková výšivka na štvorcovom papieri 0,3×0,3 mm, formát A3
Vyšívacie techniky	Prevláda  krížikové vyšívanie (veľmi drobné krížiky cez dve niete na domácom, alebo kúpenom plátne), krížiky sa vyšívali  „od opaku“  tak, že z rubnej strany sa prifercovala vyšívacia tkanina a na tú sa vyšívalo, výšivky sú  pekné z obidvoch strán.       Vyšívanie podľa počítaných nití Krížikový steh, krížiky vyšité cez dve nite z rubovej strany    Vrkôčikovým  krížikom sa vyšívala „omietka“ okolo väčších vzorov,  hlavne na rukávcoch. ( Ihla sa vpichne kolmo zhora nadol a potom zľava doprava šikmo hore o dvojnásobný počet nití…)   Hladkovací steh sa objavuje v kombinácii s výrezom, krížikom, hrachovinkou a pod. Stehy sa vyšívajú husto vedľa seba.   Mešterky, krivinky, krokvičky, vyšívanie na sieti, hrachovinka,  zdobí mnoho súčiastok.   Vyšívanie podľa predkresleného vzoru V mojej zbierke sú výšivky vyšité hustým plným plochým stehom ale aj retiazkovým stehom vyšité krivou ihlou podľa predkresleného vzoru     Vyšívačky často uplatňovali účelové stehy: spojovacie švíky, slučkovanie, šitie cez riasy
Poznámka	Často odev zdobia hontianske paličkované čipky: predná časť čepca, všité kliny do bielych sukní “racki“

I. ŠATKY

Na čepce sa uväzovali šatky “ručníky” vyšívané na bielom plátne, na čiernom, bordovom, zelenom zamate krížikmi, plným plochým stehom aj krivou ihlou, majú štvorcový tvar, výšivka je v rohu a niekedy aj okolo z dvoch strán v oblúčikoch, alebo v “zuboch”. Šatky vyšívané na bielom plátne sú často ozdobené na dvoch stranách továrenskou čipkou. V zbierke mám aj šatky farbiarske, olejky, brokátové, kašmírové…Uväzovali si ich deti, dievky, ženy podľa príležitosti, veku, ročného obdobia, v zime aj vlniak.

Postup uväzovania šatky:

• šatku prehneme do pravidelného trojuholníka tak, aby vonkajšia strana prekryla vnútornú a potom ešte raz zahneme dovnútra približne 3-5 cm lem na najširšej strane trojuholníka
• položíme ju na vrch hlavy, jedenkrát zahneme smerom k sluchám, pod bradou, nie silno zaviažeme, nadvihneme stred šatky nad čelom do “chochlíka” a pod bradou ju doviažeme
• ak šatku uväzujeme na čepiec tak tak, aby prednú časť predničky bolo trošku vidieť pod “chochlíkom”

Šatka, Jalšovík, pol. 20. stor., plný plochý steh, podľa predkresleného vzoru, hladkovanie, vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

Preskenovaná šatka

Šatka, Jalšovík, pol. 20. stor., plný plochý steh, hladkovanie, vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

Preskenovaná šatka

Šatka, Jalšovík, pol. 20. stor., hladkovanie, krivá ihla, vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

Preskenovaná výšivka 1:1

Preskenovaná šatka

Šatka, Bzovík-Očenášov laz, pol. 20. stor., plný plochý steh, vyšila Agnesa Konôpková, rod. Očenášová (1919-2014)

Šatka, Litava, asi pol. 20. stor., plný plochý steh, hladkovanie, pôvodný vlastník neznámy

Preskenovaná výšivka

Šatka, Litava, pol. 20.stor., plný plochý steh, vyšitá podľa predkresleného vzoru, pôvodný vlastník neznámy

Šatka, bordový zamat, Jalšovík, pol. 20. stor., hladkovanie, krížikové vyšívanie, vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

Šatka, zelený zamat, Jalšovík, pol. 20. stor., hladkovanie, krivá ihla, vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

Preskenovaná šatka

Šatka, Litava, pol. 20. stor. vyšité krivou ihlou, pôvodný vlastník neznámy.

Preskenovaná šatka

Ručníčky do ruky, za pás

sú z bieleho plátna, obháčkované, alebo obšité bavlnenou madeirovou čipkou, väčšinou vyšité plným plochým stehom. Nosil sa len vo sviatočné príležitosti v ruke, alebo sa zasunul za pás a zaistil dvakrát opásanou tkanicou.

Ručníčky, vzor z okolia Bzovíka

Ručníčky z Pliešoviec

II. ČEPCE

Čepce v mojej zbierke sú zdedené, alebo kúpené, vyšívané na bielom jemnom plátne, novšie na paname, sieťovaním, plnou výšivkou, najčastejšie však mriežkou “hrachovinkou”, aj krížikmi. Skladajú sa z predničky, približná veľkosť 8×8 cm a z dienka o približnej veľkosti 43x30cm + 5 cm na tunel. Predná časť je lemovaná paličkovanou čipkou, na spodnej časti cez “tunel” sa sťahuje úzka dlhá stuha. Na šírku predničky, v prednej časti čepca, býva prišité farebné, vzorované plátenko, ktoré končí prišité pod “tunelom,” jeho rozmer je približne 8×56 cm, záleží od veľkosti hlavy.

Úprava vlasov pred zakladaním čepca

• vlasy sa rozdelia do dvoch prameňov, v strede hlavy sa urobí rovná cestička,  vpredu a nad ušami sa na vlasy nanesie pomáda (kedysi sa varila z včelieho vosku, z kolofónie-živice a masti, alebo loja). Nad čelom sa nahladko urobia z vlasov dva mierne oblúčiky a  začešú sa dozadu, kde sa obkrútia okolo valčeka, alebo sa zapletú, ak sú husté, alebo sa okolo nich omotá dlhý pás plátna, na konci sú prišité šnúrky, ktorými sa prichytia omotané pramene vlasov okolo hlavy a zviažu sa na vrchu účesu.
• ak žena má menej vlasov, alebo sú kratšie, tak si založí na hlavu „kitku/kotúčku” z handričiek, alebo zo zväzku napradených nití, omotaných plátenkom. Kotúčka sa v súčasnosti robí z drôtu, ktorý sa obalí plátnom, alebo bavlnenou keprovou stuhou, ktorú si pripevní na  hlavu prišitými šnúrkami.
• na vytvarované „rohy“   sa založí čepiec tak, aby vpredu nad čelom bolo vidieť len úzky pás uhladených vlasov,  poza uši. Tenkou stuhou sa čepiec vzadu stiahne, prekríži, raz sa obviaže okolo čepca, potom sa naň priložia dve stuhy a treťou z čepca sa vzadu na tyle spolu zviažu do „vankúšika“ 

Pravidlá uväzovania stúh

Čepiec je symbol vydatej ženy, bez ktorého sa nemohla ukázať na verejnosti. Nosil sa vo všedné i sviatočné dni. Na začepčenie sa priväzovali dve stuhy s farebnými kvetmi na bielom a žltom podklade, na vrch ako posledná sa priviazala červená stuha bez vzoru, tú nosili ženy dovtedy, kým neporodili prvé dieťa. Potom si uväzovali dve stuhy, červenú stuhu s kvetmi ako vrchnú, keď porodila druhé a viac detí, tak si uväzovali dve kvetované stuhy, len nie s červeným podkladom.

Pravidlá pri uväzovaní krojových stúh podľa Tonky Stehlíkovej zo Senohradu

Mladá nevesta vo venci  musela mať v korunke tri 1,70 cm stuhy široké cca 8-10cm: kvety na bielom, kvety na červenom  podklade a  na vrchu čisto červenú stuhu.

 Mladá nevesta pri čepčení musela mať cez čepiec uviazané tri stuhy s kvetmi na bielom, žltom podklade, ako posledná sa uväzovala čisto červená stuha, niekde vzorovaná na červenom podklade, dĺžka asi 1,70cm tak, aby siahali všetky pod pás. Treba si vypočítať dĺžku 2,5-3cm úzkej stuhy, ktorá sa sťahuje do čepca, lebo má visieť do takej dĺžky ako široké stuhy. Táto úzka stuha sa stiahne vzadu tak, aby čepiec bol za ušami, prekríži sa na vrchu hlavy a vzadu na väzoch sa na Senohrade zviažu na “vankúšik” úzkou stuhou tri, na Bzovíku (podľa Margitky Pavlendovej), Dolnom Badíne (podľa Agnesky Fabianovej) dve široké kvetinkové stuhy a všetky visia dole poniže pása do rovnakej dĺžky.

Staré ženy nosili len biele čepce, prednička bola vyšitá len bielym.

Čepiec svadobný (na začepčenie), Senohrad, druhá pol. 20. stor. pôvodný vlastník neznámy

Čepiec, Jalšovík, pol. 20. stor. vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2023) a podľa nej Anna Čepáková 2021-2022

Čepiec, Senohrad, druhá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

Čepiec, Bzovík, druhá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

Čepiec, Dolné Mladonice, druhá pol. 20. stor. pôvodný vlastník neznámy

Čepiec, Litava, druhá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

Čepiec, Litava, druhá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

Čepce z okolia Bzovíka, Senohradu

Čepiec z Litavy

Čepiec z okolia Bzovíka

Čepiec, zo Senohradu

Čepiec zo Senohradu

Čepiec (krekáčsky), pôvod neznámy

Čepiec z Litavy

Čepiec (krekáčsky) z okolia Bzovíka

Čepiec, Jalšovík, pol. 20.stor. vyšila Anna Očenášová, čipku vytvorila Katarína Guttenová

Čepiec, Jalšovík, pol. 20. stor.,vyšila Anna Očenášová

Čepiec, Jalšovík, pol. 20. stor. vyšila Anna Očenášová

Krekáčsky čepiec, pôvod neznámy

Čepiec, Jalšovík, pol. 20.stor. vyšila Anna Očenášová

III. RUKÁVCE/OPLECKÁ

Rukávce, regionálny názov oplecká,  v krekáčskom ľudovom odeve v druhej pol. 20. stor. začali nahrádzať košieľky.  Originálne oplecká v mojej zbierke majú približne 100 rokov.

Oplecká sú ušité z jemného továrenského bieleho plátna, staršie z domáceho. Zadný aj predný  diel je bohato “narancovaný, ” rovnako dlhý. Predný  siaha do prostriedku, alebo tesne pod prsia, v strede má približne 25 cm dlhý obšitý rázporok okolo ktorého je vždy jednoduchá krížiková výšivka a mešterka.

Široký rukáv má na prieramku výšivku na sieti, alebo  vyrezávanú hrachovinku, krížikom, novšie aj krivou ihlou, veľký vzor je ohraničený omietkou-vrkôčikovým krížikom, skoro na všetkých,  z hornej a dolnej strany ozdobený vzorom vyšitým drobnými čiernymi krížikmi. Koniec rukávov je vyšitý obšívkou, alebo ho zdobí prišitá krajovka, asi 1 cm od konca je prišitý cez riasy 0,5 cm pásik s drobnou jednoduchou výšivkou.  Predný, zadný diel a rukávy sú  na hornom okraji  husto nariasené, všité do 1 cm širokého čiernym krížikmi vyšitého golierika, ktorý sa zapína na háčik. Biely vzor je bez vyšívania, okolo je omietka.

Moje vzácne oplecká, ktoré asi v prvej pol. 20. stor. vyšívala pravdepodobne prastará mama Katarína Guttenová (1884-1962)

1. Oplecko, Bzovík, začiatok 20.storočia, vyšité krížikmi, vrkvôčikovým krížikom, hladkovaním, mešterkou, pôvodný vlastník je neznámy.

2. Oplecko, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor. vyšila krížikmi Katarína Guttenová (1884-1962)

3. Oplecko, Jalšovík, zač.20.stor. vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

4. Oplecko, Litava, pol. 20.stor. vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

5. Oplecko, Litava, druhá pol. 20. stor., vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

Skladanie oplecka

“Rancovanie” oplecka pomocou obalenej polystyrénovej dosky a špendlíkov

STRIH NA KREKÁČSKE OPLECKO (všitý pás pod pazuchou)

IV. KABÁTIKY/VIZITKY/ĽIPIŤINKY

Regionálny názov vizitka/lipitinka

Kabátiky v mojej zbierke sú zhotovené z čierneho zamatu, saténu a brokátu, majú priliehavý strih. Malé  golieriky sú  široké 1 cm, zapínajú sa na gombíky alebo patenty, okolo nich je vždy krížiková výšivka, okolo ktorej sú prišité ozdobné prámiky. Ak nie sú na konci kabátika rance, tak výšivka je aj  na fodre. Na manžetách je tiež krížikmi vyšitý vzor, za ním prišitý prámik. Kabátiky sa nosili v chladnejšom období, obliekali sa na oplecko, alebo na rubáš, sú podšité dekovinou, naň si  v prípade potreby dávali vlniak.

1. Kabátik, Dolné Mladonice, druhá štvrtina 20. stor., vyšila krížikmi Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

2. Kabátik Jalšovík, druhá pol. 20. stor. krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

3. Kabátik, Jalšovík, (možno Dolné Mladonice) pol. 20. stor. krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

4 Kabátik, Jalšovík, druhá pol. 20. stor. krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

5. Kabátik, Jalšovík, druhá pol. 20. stor. krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

6. Kabátik, Jalšovík, druhá pol. 20. stor. krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

7. Kabátik, Litava, asi pol. 20. stor. vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

8. Kabátik svadobný, Bzovík okolie, vyšitý krížikmi, vzory sú zhodné so vzormi z Jalšovíka, iné farby, pôvod neznámy

V. STÁNKY A RUBÁŠ

RUBÁŠ

Rubáš siaha pod kolená,   obliekal sa ako prvý, horná časť bola obtiahnutá, sťahovala prsia/hrudník. Vzadu nad pásom je výšivka , pod ňou bohato riasená sukňovitá časť, predný diel je rovný, zošitý v páse  z dvoch kusov.

STÁNKA

je kratšia, siaha do výšky bokov, vpredu má rovný strih, vzadu nad pásom je vyšívaná krížikmi, pod pásom  je viac nariasená ako rubáš, má za úlohu stiahnuť prsia a rozšíriť boky, obliekala  sa na slávnostné príležitosti na rubáš.

1. Rubáš, Litava, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

2. Stánka, Bzovík, zač. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

3. Stánka, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor., vyšila krížikmi Anna Sliacka, rod. Mozoľová (1929-2017)

4. Stánka pre staršiu ženu, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor.,vyšité krížikmi, predchádzajúci vlastník Anna Sliacka, rod. Mozoľová (1929-2017)

5. Stánka, Litava, začiatok 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

6. Stánka, Litava, začiatok 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

7. Stánka, Jalšovík, druhá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

8. Stánka, Litava, druhá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

VI. ŽENSKÉ ZÁTERY

A. Zástera futienka a zástery-šaty

Regionálny názov fiertuchy

Glotová zástera fuťienka/futa, z modrotlače je tarkavá/jarabá šata, z čierneho  glotu, perkálu je šata, zo zamatu, zajdínu fiertucha

Fuťienka- glotová zástera ušitá z čierneho a červeného glotu,  tri diely sú priečne zošívané,  oddelené  úzkou žltou stuhou, v strede je vždy červený diel, moja 100 ročná fuťienka má červený pás z plátna, zo „zástavoviny“. Pás-obalok, aj spodná časť býva vyšitá, niekedy namiesto výšivky je prišitá krojová stuha a prámiky, na konci futienku zdobia pestrofarebné strapce. Obliekala sa ku bielej sukni s rackami, v súčasnosti aj k vyšívanej vrchnej sukni keceli/kintešu.

ZÁSTERA z modrotlače, čierneho glótu, perkálu je šata

Zásterám  z modrotlače so vzorom sa hovorí jarabá šata, v niektorých krekáčskych dedinách tarkavá šata. Skladá sa z dvoch pôl , v strede, zvislo ozdobená paličkovanou čipkou, bielym šitím, hrachovinkou. V hornej časti je nariasená, všitá do pása-obalku, ktorý je vyšitý krížikmi, krivou ihlou, alebo je z modrotlače, alebo z farebného plátenka, mám aj také, že na čiernom glote je prišitá krojová stuha.

Šate sa hovorí aj zásterám z glótu, perkálu, ktoré sú ušité ako šaty z modrotlače.

ZÁSTERY fiertuchy

Sú ušité z tkaného bieleho plátna, vyšívané krížikmi cez dve nitky, novšie na paname, hladkovaním, krivou ihlou, lemované bielou strojovou čipkou „šlingovaním“.

V zbierke mám aj zástery vyšité krížikmi aj krivou ihlou  na čiernom glote, čiernom zamate, saténe. Majú obdĺžnikový strih, po obvode prišitú naskladanú taftovú stuhu, alebo výšivku po troch stranách v oblúkoch, alebo v „zuboch.“ Novšie sú v spodnej časti zaoblené a tzv. pliešovského typu, sú v spodnej časti narancované.

1. Zástera futienka, Senohrad, zač. 20. stor. vyšila krížikmi Katarína Guttenová (1884-1962)

2. Zástera šata, zač. 20. stor., vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

3. Zástera šata, asi prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

4. Zástera šata, Senohrad, vyšité krivou ihlou, pôvodný vlastník neznámy

B. Zástery vyšívané na bielom

1. Zástera, Dolné Mladonice, pol. 20. stor. krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

2. Zástera, Senohrad, prvá pol. 20. stor., krížikmi vyšila Katarína Guttenová (1884-1962)

3. Zástera, Jalšovík, vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

4. Zástera, Litava, zač. 20. stor. vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

5. Zástera detská, Jalšovík, druhá pol. 20. stor., vyšila plným stehom Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

6. Zástera dievčenská, Jalšovík, druhá pol. 20. stor., krivou ihlou vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

C. Zástery vyšité na čiernom

1. Zástera, Dol. Mladonice, pol. 20. stor., krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

2. Zástera, Dol. Mladonice, druhá pol. 20. stor., krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

3. Zástera, Jalšovík, pol. 20. stor., krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

4. Zástera, okolie Bzovíka, vyšité krížikmi, pôvod neznámy

Preskenovaná zástera, veľkosť “zubov” treba prispôsobiť veľkosti vyšitých kytičiek okolo.

5. Zástera, pliešovský strih, do polokroja, Litava, druhá pol. 20. stor., vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

6. Zástera poškodená, pliešovský strih, do polokroja, Litava, druhá pol. 20. stor., vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

7. Zástera do polokroja, Čekovce, pol. 20. stor., vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

8. Zástera, Jalšovík, pol. 20. stor., krížikmi vyšila Anna Očenášová, rod. Bartiková (1930-2013)

9. Zástera, Senohrad, druhá pol. 20.stor. vyšité krivou ihlou, pôvodný vlastník neznámy

10. Zástera, Litava, pol. 20.stor. vyšité krivou ihlou, pôvodný vlastník neznámy

Zástera svadobná, Senohrad, druhá pol. 20.stor., pôvodný vlastník neznámy

VII. SUKNE

VRCHNÁ SUKŇA

Sukňu kedysi nazývali len tú, ktorá bola ušitá zo súkna. Bielej pracovnej sukni hovorili zástera, sviatočná, vyšitá alebo ozdobená všitými paličkovanými klinmi „rackami,“ hovorili „kinťeš,“ na Senohrade „keceľa,“ je bez „šlingovania.“ Sukne vyšité na bielom hladkovaním, krížikom, krivou ihlou  sú ukončené bielou továrenskou čipkou „šlingovaním.“ Farebným sukniam z modrotlače,  zo zamatu, brokátu, kašmíru hovoria „kitľa/kidľa.”

Medzi najstaršie približne 100 ročné sukne v mojej zbierke patria biele, ktoré majú medzi 6 polami všité paličkované čipky „racki.“

 Prednú časť  majú všetky sukne hladké, na bokoch a vzadu bohato nariasené, všité do 8 cm širokého pása, celková šírka sukní je okolo 3, 5 metra, mám aj také, ktoré sú široké 4, 5 metra. Sú rancované na stole, alebo vo dvojici, rance majú široké cca 5 cm.  Pod vrchné sukne sa obliekajú 2-3 spodné sukne, ktoré sú ukončené bielou továrenskou čipkou „šlingovaním.

Sukňa, kinteš, Bzovík-Očenášov laz, pol. 20. stor. krížikmi vyšila Anna Očenášová, r. Bartiková 1930-2013)

Sukňa, kinteš, Bzovík, pol. 20. stor., vyšila krížikmi Anna Očenášová, rod. Bartiková

Sukňa, kinteš, Jalšovík, prvá pol. 20. stor., vyšité krížikmi, pôvodný vlastník neznámy

Sukňa, keceľa, Senohrad, vyšité krivou ihlou, pôvodný vlastník neznámy

Sukňa, Senohrad, vyšité krivou ihlou, pôvodný vlastník neznámy

Sukňa, pol. 20. stor., vyšila krivou ihlou Anna Očenášová, rod. Bartiková

Sukňa s všitou paličkovanou čipkou, s rackami, okolie Bzovíka, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

Sukňa s všitou paličkovanou čipkou, s rackami, okolie Bzovíka, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

Sukňa svadobná, Senohrad, druhá pol. 20.stor., vyšitá krivou ihlou, pôvodný vlastník neznámy

VIII. MUŽSKÉ ZÁSTERY

Regionálny názov fiertuchy

V mojej zbierke sú všetky sviatočné mužské zástery ušité z jednej poly čierneho glotu. Majú obdĺžnikový tvar, v spodnej časti ozdobené výšivkou na sieti, alebo krížikmi, zakončené krátkymi strapčekmi, nad nimi je štepovanie. Zástery sa obliekali ku gatám, vyšívané na sviatočné príležitosti, pracovné boli bez výšivky biele, alebo z modrotlače, uväzovali sa okolo pása.

1. Mužská zástera, Senohrad, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

2. Mužská zástera, Senohrad, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

3. Mužská zástera, Senohrad, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

4. Mužská zástera, Senohrad, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

5. Mužská zástera, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor.,vyšívané na sieti a štepovanie, predchádzajúci vlastník Anna Sliacka, rod. Mozoľová (1929-2017)

IX.MUŽSKÉ KOŠELE A NÁPRSENKY

MUŽSKÉ KOŠELE

Mužské košele na Bzovíku a v okolí sa šili z domáceho hrubšieho, sviatočné, z jemnejšieho továrenského bavlneného, alebo ľanového plátna. V prednej časti, na stojačiku, neskôr golieriku, manžetách vyšívané. Predná časť bola niekedy ozdobená len zámikmi. Rukávy nariasené, ušité  z jednej poly, všité do manžety.

MUŽSKÉ NÁPRSENKY

Náprsenky majú obdĺžnikový tvar, obliekajú sa na bielu košeľu so stojačikom, na sviatočnú príležitosť, zapínanie má vzadu.

NÁPRSENKY

sú vyšité krížikmi, hrachovinkou a jedna hladkovaním, plným stehom, ktorý napodobňuje vytkávanie.

1. Mužská náprsenka, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

2. Mužská náprsenka, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

3. Mužská náprsenka, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

4.Mužská náprsenka, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

5. Mužská náprsenka, Dolné Mladonice, prvá pol. 20. stor., pôvodný vlastník neznámy

6. Mužská náprsenka, Bzovík a okolie, pôvodný vlastník neznámy

Náprsenky spolu

MUŽSKÉ KOŠELE

1. Mužská košeľa, okolie Bzovíka, vyšité hladkovaním, pôvodný vlastník neznámy.

Preskenovaná výšivka 1:1

2. Mužská košeľa, Dobrá Niva, vyšitá na šijacom stroji štepovaním, pôvodný vlastník neznámy, čoskoro doplním fotografie

3. Mužská košeľa, Pliešovce, vyšitá hladkovaním, len hnedou, pôvodný vlastník neznámy, čoskoro doplním fotografie

KREKÁČI A HORNIACI

V HONTE

1. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1, Ján Botík, Peter Slavkovský, Veda, vydavateľstvo SAV, 1995

2. HONT TRADÍCIE ĽUDOVEJ KULTÚRY, Ján Botík, Vydavateľsrvo Osveta Banská Bystrica, 1988

3. Drahotína Križko-Kardossová ovplyvnila moju záľubu v prekresľovaní vzorov.

4. Náuka o krojoch a vkuse, Ľudmila Reichlová-Kucháriková, Vydala Matica Slovenská

Zdroj: Chlupová, Anna a kol.: Slovenská ľudová výšivka. 2. vydanie. Bratislava: Ústredie ľudovej umeleckej výroby, 2011, s. 22, 23, 24, 27, 28, 29, 30.