Zástera/šata stará a nová glotová, severovýchodný Hont

23. februára 2019 admin

Názov kroja	zástera	Číslo záznamu: 2019/50/59
Regionálny názov	zástera, šata, fjertucha z perkálu ( krekáčsky kroj)
Oblasť	Senohrad, okr. Krupina, severný Hont
Obce s podobným tradičným odevom	Bzovík, Jalšovík, Litava, Lackov, Dolné a Horné Mladonice, Horný a Dolný Badín a okolie.
Pôvodný majiteľ , tintovú zásteru vytvorila	Katarína Guttenová, r.Bartíková (1884-1962)
Zástera pochádza z obdobia	koniec 19., zač.20. storočia
Súčasný majiteľ	Anna Čepáková r. Očenášová
Spôsob nadobudnutia	dedičstvo
Foto/podľa orginálu prekreslila/rok	Anna Čepáková, 2019/2022
Čo patrí k sebe	čepiec, rubáš/ritník, spodná sukňa, rukávce (oplecko), glotová/modrotlačová sukňa, zástera
Prekreslený vzor	na pauzovacom papieri +scan
Práva na použitie	nekomerčné účely
Poznámky

Túto zásteru-šatu z perkálu, alebo modrotlače akokeby povoskovanej, vytvorila moja prastará mama Katarína Guttenová, r. Bartíková, ktorá sa narodila v roku 1884. ( Zomrela v roku 1962, vo veku 78 rokov v Dolných Mladoniciach pri svojej dcére, mojej starkej.) Obliekala sa do tzv. krekáčskeho kroja. Nie som si istá z názvu látky či je perkálová, alebo je z modrotlače. Podľa použitých farieb predpokladám, že si ju prastarká obliekala keď bola v strednom veku (cca 40 rokov), keď bola ešte staršia, tak bielou a v mladom veku rôznofarebnou.

Po vytlačení prestrihnúť, podľa fotky spojiť v strede.

Spodný okraj, prehnutý 4 cm, ručne prišitý zelenou bavlnkou.

Preskenovaný vzor po vytlačení bude v skutočnej veľkosti

Za túto nádhernú výšivku podľa vzoru zo starej šaty na obalok, vďačím Janke Beňovej zo Zvolenskej Slatiny

Zástera je zhotovená z dvoch pôl glótovej látky. Horná časť zástery je nariasená a všitá do 8 cm širokého obalka. V spojovacom zvislom švíku je vložená stará, zdedená hadovka.

Uvádzam veľmi poučnú informáciu z diskusie na FB od Senohrad Bratislava

… v Senohrade sa táto “hadzoka” vyšívala technikou „na ráme“, ale aj inými technikami, to sú roky 1875- 1900 – 1940 má svoj krásny jedinečný charakter tak ako je váš originál, že sú pomedzi retiazkové stehy prekukajúce časti čiernej látky, to je pre našu výšivku “na ráme” charakteristické, originálne, to tak má byť, to je naše! Výšivka nebola vyšívaná v Senohrade v tých rokoch plnou retiazkou celý vzor. (ako na novej výšivke). To prečo sú pomedzi retiazkovými stehmi voľné čierne plochy, je zase iný podstatný príbeh, ktorý si môžeme porozprávať inokedy…V 19. storočí sa to volalo “pergátová šata” . “Fiertucha” sa začala nosiť v Senoharde neskoršie len v 20. storočí. Výraz “zástera” sa v Senoharde v tých storočiach nepoužíval. (Zrejme len zástera pracovná v kuchyni, pri obsluhe na svadbe, hostine, na prácu…)Postupne sa začala používať technika “na ráme” s plnou výšivkou kde – tu a v povojnovom období celé vzory a ornamenty a tak prebiehal vývoj výšivky technikou “na ráme” s nástrojom krivá ihla v Senohrade. Je diskutabilné či bola prvá senohradská či detvianska či kľudne aj z inej dediny, výšivka “krivou ihlou”, záleží aký výskumník sa čoho chytil a čo prvé spropagoval, o čom písal… No, dejiny sa môžu meniť aj písať nové… záleží na podkladoch, nových výskumoch, novej podloženej dokumentácii…či bude mať chuť niekto do toho “vŕtať”.