Súkenný krekáčsky živôtik zo severovýchodného Hontu

18. marca 2020 admin

Anna Čepáková, číslo záznamu 2020/4/96, právo použitia-nekomerčné účely

Zdroj: http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicny-odev-slovenska/tradicny-odev-obci/bzovik/

Sviatočný odev mladej ženy, Bzovík, začiatok 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, ďalej ritník, rukávce, súkenný živôtik, plátennú sukňu, kinteš a modrotlačovú zásteru, tarkavú šatu. Ritník je odevná súčiastka, ktorá rozširovala boky. Mal podobu rubáša, skladal sa z vrchnej stánky a spodnej, sukňovitej časti, ktorá bola kratšia ako v prípade rubáša. Siahala len do výšky bokov a bola viac nariasená. Sukňu, kinteš zdobia pásy čipkových vložiek, ktoré sú všité medzi jednotlivé poly, z ktorých je sukňa zošitá. Vo všedné dni nosili ženy taktiež plátenú sukňu, nazývali ju však zástera. Spod živôtika a na plátennej sukni vidno visiace konce dlhej šatky, dlhého ručníka, ktorú má žena uviazanú na čepci

Úprava hlavy

ZDROJ ÚĽUV, BZOVÍK:

Účes vydatej ženy, prvá štvrtina 20. storočia. Na začiatku úpravy sa vlasy rozdelia v strede hlavy pútcom na dva pramene. Tie sa nad ušami pomádou uhladia do oblúkov a následne sa začešú dozadu. Na hlavu sa potom založí podložka do účesu, kitka – dlhý valček okolo ktorého sa postupne ovinú pramene vlasov. Keď sú vlasy ovinuté, podložka sa preloží smerom na vrch hlavy a šnúrkou ponad čelo sa upevní. Pomáda, ktorou sa hladili vlasy sa varila z včelieho vosku, kolofónie a masti alebo loju.

Čepiec, začiatok 20. storočia. Pokrývkou hlavy vydatej ženy bol čepiec, bez ktorého sa nemohla ukázať na verejnosti. Zakladal sa na účes s podložkou, kitkou. Nosil sa vo všedné i sviatočné dni. Čepiec sa skladá z predničky a dienka, ktoré sú zhotovené z jemného kupovaného bavlneného plátna. Dienko čepca je zdobené priečne vloženým pásom sieťovanej čipky. Aby vynikol vzor čipky, zvykla sa podkladať plátnom výraznej farby.

Dlhá šatka, prvá štvrtina 20. storočia. Vo sviatočné dni si vydaté ženy na čepiec ešte viazali dlhú šatku, dlhý ručník. Šatka bola z úzkej a dlhej poly jemného bavlneného plátna, ktorej konce boli zdobené čipkami a výšivkou. Musela byť tak dlhá, aby jej konce aj po uviazaní na čepiec viseli až po spodný okraj sukne.

Súkenný živôtik/ľajblík

Živôtik , Bzovík, začiatok 20. storočia. Živôtik, prusliak je ušitý z jemného z továrenského bieleho súkna. Strihaný je do pása, so štyrmi jazykovými šosíkmi na zadnej strane. Zapína sa na väčšie sklenené gombíky a sľučky z čiernej harasovej stužky. Súkenný živôtik pôvodne obliekali len mladé ženy, kým nemali deti. Staršie ženy ho nosili ojedinele. V priebehu prvej štvrtiny 20. storočia sa prestal nosiť.