Krekáčsky kroj z okolia Bzovíka

1. septembra 2025 admin

Anna Čepáková, číslo záznamu 2025/2/173, právo použitia-nekomerčné účely

V krekáčskych dedinách: Bzovík, Uňatín, Selce, Dolný Badín, Horný Badín, Jalšovík (predtým Dolný a Horný Jalšovík), Kozí Vrbovok, Trpín, Litava, Lackov, Senohrad, Horné Mladonice, Dolné Mladonice a Čekovce, sa nosil veľmi podobný kroj. Podrobne o Krekáčoch si môžete prečítať v inom príspevku tohto blogu.

Viac o Bzovíku odkiaľ pochádzam tu: sk.wikipedia.org/wiki/Bzovík_(opevnený_kláštor)

Zdroj uluv.sk/kroj/sviatocny-odev-bzovik-3/

uluv.sk/kroj/sviatocny-odev-bzovik-3/

Spôsob uväzovania dlhej vzácnej šatky.

Zdroj: uluv.sk/kroj/sviatocny-odev-bzovik-3/

V mojej zbierke

Podrobne o súkennom lajblíku som uverejnila v samostatnom príspevku

Úprava hlavy, vlasov pred založením čepca, zdroj: uluv.sk/kroj/sviatocny-odev-bzovik-3/

Založenie čepca, zdroj: uluv.sk/kroj/sviatocny-odev-bzovik-3/

Zdroj: uluv.sk/kroj/sviatocny-odev-bzovik-3/

Sviatočný odev vydatej ženy, prvá štvrtina 20. storočia. Žena má oblečený rubáš, ďalej ritník, rukávce, plátennú sukňu, kinteš a glotovú zásteru, futienku. Ritník je odevná súčiastka, ktorá rozširovala boky. Mal podobu rubáša, skladal sa z vrchnej stánky a spodnej, sukňovitej časti, ktorá bola kratšia ako v prípade rubáša. Siahla len do výšky bokov a bola viac nariasená. Sukňu, kinteš zdobia pásy čipkových vložiek, ktoré sú všité medzi jednotlivé poly, z ktorých je sukňa ušitá. Vo všedné dni nosili ženy taktiež plátenú sukňu, nazývali ju však zástera. Zástera, futienka je učitá z čierneho a červeného glotu.

Z mojej zbierky